Kongan 175. Báseň osvietenia zenového majstra Seung Sahna

Keď bol zenový majster Seung Sahn mladým mužom, odišiel na horu Won Gak Sahn a oddal sa stodňovému sólo ústraniu. Počas tohto ústrania neprestajne 

dvadsať hodín denne spieval Veľkú dhárani energie pôvodnej mysle a živil sa len rozdrveným borovicovým ihličím. Po sto dňoch Seung Sahn dosiahol osvietenie a zložil túto báseň: 

Cesta na úpätí hory Won Gak Sahn
nie je cestou prítomnosti.
Muž šplhajúci sa so svojím ruksakom,
nie je mužom minulosti.
Klop, klop — jeho stopy
prepichujú minulosť a prítomnosť.
Vrany zo stromu.
Krá, krá, krá. 

Onedlho nato zenovému majstrovi Seung Sahnovi formálne udelil prenos dharmy zenový majster Ko Bong. 

1. Čo dosiahol zenový majster Seung Sahn v okamihu svojho osvietenia? 

2. „Klop, klop — jeho stopy prepichujú minulosť a prítomnosť.“ Čo to znamená? 

3. „Vrany zo stromu. Krá, krá, krá.“ Čo to znamená? 

4. Čo dostal Seung Sahn od zenového majstra Ko Bonga?

KOMENTÁR: Svätí ľudia chápu svätých ľudí. Blázniví ľudia si vzájomne rozumejú. Čomu rozumieš ty? Už je to jasne pred tebou.

Návrat hore