Farby zaslepujú oči.
Zvuk ohlušuje uši.
Príchute otupujú chuť.
Myšlienky oslabujú myseľ.
Túžby vysušujú srdce.
Majster pozoruje svet,
ale spolieha sa na vnútorný zrak.
Dovoľuje veciam, aby prichádzali a odchádzali.
Srdce má otvorené ako obloha.
1. Slepý, hluchý, otupený, slabý. Čo sa potom deje?
2. Sú majster a svet jedna vec či dve?
3. „Jeho srdce je otvorené ako obloha.“ Čo to znamená?
KOMENTÁR: Psy naháňajú kosti. Cikáda na strome spieva: „Crcr, crcr, crcr.“