Naša myseľ neustále niečo vytvára, a potom vstupujeme do oceánu utrpenia. Preto sa chceme vrátiť na breh. Ale aj keď je náš smer správny, stále máme problém. Vytvárame „ja“, a preto vnímame oceán ako utrpenie. Z pohľadu tohto „ja“ nedokážeme vidieť jasne a myslíme si, že druhý breh je ďaleko. Vtedy nedokážeme vidieť, že cesta z utrpenia je nablízku. Nech vynaložíme akékoľvek veľké úsilie, nedokážeme sa dostať na druhý breh.
Až keď náš meč múdrosti presekne múr „ja – mne – moje“, jasne sa objaví piesočná plytčina. Toto „ja“ vytvára naše myslenie. Preto iba pretni svoje myslenie a vráť sa do stavu pred myslením. Vtedy môžeš jasne vidieť a kráčať po ceste bódhisattvu po piesočnej plytčine, prekračujúc oceán utrpenia.
Koen Vermeulen JDPSN