Kto si? Tak, to je tá veľká otázka.
Čo sme pred tým, než si povymýšľame všetko okolo toho, čo sme? Poznáte ten monológ, čo běží vo vašej hlave. Stále ho upravujeme, meníme, vymýšľame si príbeh o tom, kto sme. Ale skúsiť dosiahnuť ten bod, kedy môžete vidieť čo ste, ešte pred tým, ako začnete vytvárať svoj príbeh, to je to, čo znamená vidieť svoju pravú prirodzenost, a to je začiatok konca utrpenia.
Buddha ten bod dosiahol, ale aj napriek tomu neprestal v praktikovaní.
Možno sa vám niekedy stane, že uvidíte niečo veľmi jasne, a poviete si: „Á, som osvietený!“ S najväčšou pravdepodobnosťou asi nebudete, ale dajme tomu, že áno. A potom vás napadne, že ďalej sa už môžete iba viezť. Takto to ale nejde. Ak by ste prestali praktikovať, vaša skúsenosť by sa stala iba vašou spomienkou. Bylo by to vlastne ešte horšie ako iba spomienka, stalo by se to pre vás prekážkou, niečo, čo si budete vážiť a chcieť uchovať.
Preto ku každej ďaľšej skúsenosti pristupujte s „neviem“. Vždy se vracajte iba do „neviem“ [úder do podlahy].
Buďte spokojní s touto záhadou.
zenový mistr Hae Kwang