zen a osvietenie
otázka: Kedy človek zistí, že je osvietený?
majster dharmy Čong An Sunim: Je veľmi veľa chýb. Jednou z nich je – Ja som dosiahol osvietenie! Pretože toto tvoje „ja“ nikdy nedokáže dosiahnuť osvietenie. Je to také jednoduché. Keď uveríš tomu, že ja som dosiahol osvietenie a iný nie, je to problém. A tento problém môže byť nakoniec taký vážny, že dostaneš špeciálny biely kabát, ktorý sa volá zvieracia kazajka. [Smiech] Pretože ak príde nejaká myšlienka ako: ja som dosiahol osvietenie, ja som veľmi zvláštny, všetko viem, všetkému rozumiem – je to problém. Na porovnanie: keď Buddha dosiahol osvietenie, uvidel, že každý už je buddhom. Videl, že to, čo dosiahol, je v každej jednej bytosti. Cvič dovtedy, kým neuvidíš túto podstatu vo všetkých bytostiach, a potom si uvedomíš, že práve to je tým osvietením.
Potom sa však tvoja úloha nekončí, iba sa mení na pomoc ostatným, aby uvideli to isté. Keď budeš vidieť dobrých a zlých ľudí, tak to ešte stále nie je koniec.
otázka: Ako udržať bdelosť v každodennom živote?
majster dharmy Čong An Sunim: Najdôležitejší bod je tento moment. Ak chceš byť bdelá v každodennom živote, udržuj tento moment v akejkoľvek situácii. To znamená – keď niečo robíš, len to rob! Mnohým ľuďom sa informácia zablokuje vo vedomí: „Ó, koľko je hodín? Zamkol som dvere? Prídem načas na tréning? Čo mám robiť?“ Voláme to stratená myseľ. Je to ako rakovina vo vedomí, pretože tvoje myslenie o minulosti, súčasnosti a budúcnosti pohlcuje tento moment a tým aj tvoju jasnosť. Čo s tým robiť? Udržuj len tento moment a vždy vnímaj, čo práve vidíš, cítiš, čoho sa dotýkaš, čo chutnáš a čo voniaš. To je základ. Potom vnímaj situáciu, svoj vzťah k nej a nakoniec vykonaj správny čin. Neexistuje špeciálna technika alebo spôsob, ako udržať túto myseľ. Staré čínske príslovie hovorí: „Drevení buddhovia nemôžu prejsť cez oheň, železní buddhovia nemôžu prejsť cez vysokú pec a hlinení buddhovia nemôžu prejsť cez vodu.“ Takže ak niečo máš, ak si niečo vytvoríš, v určitých situáciách to určite nebude fungovať. Ak nič nevytváraš, tvoja myseľ je vždy bez prekážok, nepripútaná. Potom dokážeš zvládnuť akúkoľvek situáciu.
Preto sú formálne cvičenie aj každodenný život také dôležité. Pretože ak sa tieto dva aspekty spoja v tvojom vedomí, dosiahneš určitú múdrosť.
Často môžeš vidieť ľudí, ktorí nijako necvičia a čoskoro sa ich život stáva neporiadnym. Ako na vlnách – niekedy sú veľmi vysoko, inokedy padajú a trieštia sa dole a nakoniec nie sú žiadne vlny. Najprv ale dosiahni „žiadne vlny“. Nehybnú myseľ. Potom akýkoľvek pohyb, akákoľvek životná situácia nebude problémom.
Poviem ti o inom druhu utrpenia. Človek je pripútaný k svojej karme, k svojim myšlienkam a k svojej situácii, a preto trpí. Existujú ľudia, ktorí sú pripútaní k nirváne – k žiadnym vlnám. Štyridsať rokov dokážu žiť v jednej chatrči a len raz denne jesť. Milujú to. Ale keby ste ich uniesli a vyložili v centre Bratislavy, do polhodiny by zomreli. A Bratislava ešte ani nie je také rušné veľkomesto. V Paríži by dlhšie ako desať minút neprežili. Nedokážu žiť. Videl som takého jedného, dvoch. Takí ľudia existujú. Preto v zene hovoríme: žiadna zvláštna technika, ale veľmi jasný smer, formálne cvičenie a každodenný spoločný život. Potom sa vaše vnímanie a uvedomenie stáva múdrosťou. A táto skutočná, úprimná a prirodzená múdrosť pomáha ostatným.